Preskočiť na obsah

Odpustová slávnosť

Zverejnené 5.11.2024.

Kategória

Beztelesné nebeské mocnosti (8. november)

Zhromaždenie nebeských mocností

Cirkvi byzantského obradu 8. novembra slávia synaxis (zhromaždenie) na počesť zhromaždenia nebeských zástupov: Michala a Gabriela spolu so všetkými nebeskými mocnosťami. Tento sviatok sa prvýkrát slávil v chráme pri termálnych kúpeľoch cisára Arkádia v Konštantínopole a odtiaľ sa rozšíril po celom kresťanskom Východe ako hlavná spomienka na beztelesné mocnosti.

Ďalší sviatok svätého Michala sa slávi 6. septembra na pamiatku zázračného prameňa pri Chonae v Malej Ázii. Miestni kresťania tam postavili svätyňu zasvätenú archanjelovi Michalovi. Pohania sa ju snažili zničiť tým, že proti nej odklonili potok z neďalekej rokliny; avšak úder blesku rozštiepil mohutnú skalu, čím sa potok opäť odklonil a svätyňa zostala zachovaná. Veriaci pripisovali blesk svätému Michalovi a odklonenú vodu považovali za navždy posvätenú.

Ďalší anjeli v Tradícii

V kresťanskej tradícii existuje celý rad ďalších anjelov, nehovoriac o anjeloch v židovskej alebo islamskej tradícii. V knihe Tobiáš, ktorá sa nachádza v gréckej Septuaginte, ale nie v hebrejskom masoretskom texte, sa hovorí o anjelovi Rafaelovi, ktorý je označovaný ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu“ (Tob 12, 15). A tak sedem anjelov sa zobrazuje na ikonách často v kňazskom rúchu.

Týchto sedem je vymenovaných v Prvej Henochovej knihe (kap. 20), ktorá bola vysoko cenená kresťanmi v prvom storočí a v Etiópskej cirkvi je dodnes považovaná za kánonický biblický spis. Okrem Michala, Gabriela a Rafaela sú v nej uvedení Uriel, Remiel (Jeremiel), Sariel (Selafiel) a Raguel. Uriel a Remiel sa spomínajú aj v Druhej Ezdrášovej knihe (kap. 4), ďalšom ranokresťanskom diele, ktoré sa v niektorých cirkvách považuje za kánonické. Uriel a Remiel boli poslaní, aby Ezdrášovi vysvetlili znamenia čias, v ktorých žil. Prítomnosť archanjelov v našom svete bola všeobecne považovaná za znamenie blížiaceho sa apokalyptického veku.

„Buď pozdravený, Gabriel, zvestovateľ Božieho vtelenia! Buď pozdravený, Michal, veľvojvodca beztelesných hierarchií, ktoré hlasno volajú: „Svätý, svätý, svätý si, mocný Bože náš!“ (Z kánona, 8. november).

Dionýz a anjeli

Koncom šiesteho storočia istý Dionýz, považovaný za sýrskeho žiaka gréckeho filozofa Prokla, napísal niekoľko diel, v ktorých vo filozofickom rámci systematizoval biblické učenie. Po stáročia bol zamieňaný s Dionýzom Areopagitom, aténskym obrátencom svätého Pavla, a dokonca so svätým Denisom Parížskym. Od 19. storočia ho učenci nazývajú Pseudo-Dionýz.

Dionýzove dielo Nebeské hierarchie usporiadali biblické názvy beztelesných mocností v špecifickom poriadku, deväť „rádov“ duchovných bytostí v troch „zborov“: tí, ktorí sú najbližšie k Bohu (tróny, cherubíni a serafíni), tí, ktorí sú najbližšie k nám (anjeli, archanjeli a kniežatstvá), a tí, ktorí sú uprostred (vrchnosti, panstvá a mocnosti). Tieto názvy sa nachádzajú v Písme:

  • Cherubíni (Genezis 3; Ž 80 a 99; Ezdráš 10)
  •  Serafíni (Iz 6)
  •  Archanjeli (1 Solúnčanom 4; Júda)
  •  Anjeli (Rimanom 8; 1 Petrov 3)
  •  Tróny, Vrchnosti, Kniežatstvá a Panstvá (Efezanom 1, 3; Kolosanom 1)
  •  Mocnosti (Rimanom 8; Efezanom 1).

Dionýz cítil, že tento zoznam nie je ani zďaleka úplný. „Koľko je rádov nebeských bytostí, aká je ich prirodzenosť a ako je medzi nimi usporiadané tajomstvo svätej moci, to môže detailne vedieť len Boh…. Všetko, čo o tom môžeme povedať, nám zjavil Boh prostredníctvom samotných anjelov.“

Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://skete.com/product/synaxis-of-the-holy-angels-f34/